Zdravým všetkých priaznivcov kapráriny. Je to už nejaký čas, čo som nevložil na tento blog nejaký príspevok. Pravda je, že v poslednom čase nemám na moje hoby toľko času ako by som si predstavoval, ale kto má? Pracovné povinnosti a v neposlednom rade aj zlomená ruka mi nedovolili loviť skoro dva mesiace ale nebudem sa sťažovať a radšej Vám napíšem o mojej úspešnej jesennej výprave.
Každý rok si naplánujem jednu alebo dve výpravy spolu s mojím bratrancom z južnej zeme. Tento rok sme sa rozhodli pre súkromný revír v blízkosti Nových Zámkou. Osobne veľmi nevyhľadávam tieto vody, lenže 9 miest na 20 hektároch vodnej plochy ma presvedčili a nakoniec som kývol. Nebudem tu písať, že je to ťažká voda alebo niečo podobné a búchať sa do pŕs koľko sme nachytali. Poňali sme to ako oddychovú výpravu ako vždy bola veľká sranda a dobrá nálada nám vydržala celé 3 dni. Voda je to veľmi pekná a veľmi dobre zarybnená. Priemerná hmotnosť rýb sa pohybuje okolo 5 až 8 kíl, samozrejme nájdu sa aj väčšie jedince a k tým sa prechytať nie je už také jednoduché o čom som sa mohol neskôr presvedčiť na vlastnej koži.
V sobotu ráno o 3 som vstal dobalil nejaké drobnosti do auta a vyrazil na dlhú 300 km cestu. Cesta mi ubiehala celkom rýchlo keďže ráno nebola veľká premávka. Po rozvidnení som sa dostal k vode a mohol začať pripravovať všetko potrebné. Voda mala 11°C, čo dávalo tušiť, že ryby by mohli byť ešte pri chuti. Zaviezli sme prúty na vybrané miesta ja som prikrmoval len tri-štyri hrste mixu boilies a peliet na montáž. Vedľajšie miesta boli voľné a preto nám správca dovolil sa viac roztiahnuť, tým pádom sme mali väčšie pole pôsobnosti čo bolo len dobré. Prvý deň sa mi rozbehlo miesto od spadnutého stromu odkiaľ sa mi darilo odchytávať ryby od 5 do 9 kíl štandardná veľkosť. Tešil som sa z toho a vychutnával som si každý jeden súboj. Ďalšie dni boli podobné ale podarilo sa mi nájsť produktívne miesto aj pre druhý prút a vtedy sa začal poriadny maratón zavážania, kŕmenia, zdolávania a viazania nových montáži. Poviem pravdu mal som toho po dvoch dňoch dosť a bol som už riadne unavený. Snažil som sa nejako vyselektovať väčšiu rybu a preto som predlžoval vlasový príves až na 5 cm ale ani to nepomohlo 5 kg kapor s tým vôbec nemal problém nasať takéto sústo. Potreboval som sa pred spiatočnou cestou aj trochu vyspať a tak na poslednú noc som nasadi 2x24 mm na kameň vysušené boilies 5 cm od háčika a ešte som to obalil do pasty. Položil som to trochu ďalej od kŕmneho miesta a vôbec som na tento prút nekŕmil. Na druhý prút tiež extrémny vlasový príves, na ktorý som dal 3x20 mm boilies plus pasta. Buď alebo povedal som si a šiel sa vyspať. Keď ma vytiahol v noci zo spacáka na 3x20 mm pleskáč nevedel som či sa mám smiať alebo plakať. Na druhý prút prišiel záber takisto od asi najmenšieho kapra výpravy. Čo už k väčšej rybe som sa nedostal ale to mi vôbec nevadilo pretože som si parádne zachytal, ryby boli krásne, zdravé a to mám vždy radosť. Mohol som sa v pokoji pobaliť a vyraziť na spiatočnú cestu. Po dlhom čase som odchádzal od vody doslova prechytaný ale práve to som potreboval .
Pred nami je zima a pokiaľ vody nezamrznú a bude aspoň chvíľu voľného času budem sa snažiť chodiť k vode a pokúsiť sa o nejakého zimného kapra. Možno sa o tom dočítate už nabudúce.
majte sa dobre Stano
Průměrná známka: žádná
Komentář ke článku
Partikel
Mnohými lovcami kaprov zatracovaný mnohými milovaný. Takto by sa asi dala charakterizovať táto návnada a nástraha , ktorá na celom svete nachytala dovolím si tvrdiť milióny kaprov.
Particle v angličtine znamená častica alebo čiastočka. Partikel je vlastne kŕmenie, ktoré sa skladá z maličkých čiastočiek – zrniek. Patria sem rôzne semená, najznámejšia je asi kukurica, pšenica, konope, repka olejná, tigrý orech, hrach, javorové semienko a veľa rôznych iných. Je to zdroj olejov, cukrov (sacharidov) čiže aj zdroj energie. Či už pre to alebo pre ich chuť nevedno, ale kapre všetkých veľkostí a tvarov ich zbožňujú.
Je pravda, že partikel nie je ideálny na lov veľkých kaprov. Ale ja si myslím, že je to preto lebo sa k nemu nestihnú dostať, nie že by ho nežrali. Biele ryby a menšie kapríky ho s prehľadom zlikvidujú skôr. Predsa len staršie ryby potrebujú viac kľudu pri kŕmení a viacero hodujúcich rýb pokope ich pravdepodobne odrádza pridať sa k hostine. Samozrejme je to len môj názor a niekto iný môže mať úplne iné skúsenosti.
Tým samozrejme nechcem tvrdiť, že na partikel sa veľká ryba nedá chytiť. Napríklad v skornom jarnom období môže byť partikel smrtiacou zbraňou. Pretože biele ryby nie sú ešte tak aktívne a kapre dávajú prednosť ľahšie stráviteľnému sústu. A to je chvíľa kedy použitím partiklu určite neurobíte chybu.
Ak však patríte k lovcom ako ja, že ste časovo obmedzený a ide vám hlavne o to aby ste si zachytali a veľkosť rýb nehrá rolu, tak partikel je ideálny aj v teplejších obdobiach roka. Najčastejšie používam kukuricu, pšenicu, repku a konope. Ďalšou nespornou výhodou partiklu je jeho cenová dostupnosť. Za veľmi rozumný peniaz viete zohnať hromadu partiklu. Nemám teraz na mysli tie nezmyselne predražené partiklové zmesi od firiem vyrábajúcich návnady a nástrahy na lov rýb. Ale kúpute si pár kíl sušenej kukurice, pšenice a repky v chovateľských potrebách alebo v nejakom poľnonákupe a máte vystarané.
Nechcem sa dlho rozpisovať o príprave partiklu pretože o tom je na internete aj v časopisoch veľa článkov. Len v krátkosti vám dám jeden tip ako to pripravujem ja. Kukuricu zalejem vriacou vodou a pridám cukor. V takomto roztoku nechám kukuricu pracovať 2- 3 dni. Potom ju varím do mäkka. Keď je kukurica už takmer hotová pridám k nej repku a pšenicu vypnem sporák a nechám to dôjsť. Na druhý deň je kukurica krásne mäkká a šťavnatá , pšenica napučená a mäkká a repka pekne uvoľňuje oleje. Je to jednoduché a účinné. Niekto zvýrazňuje chuť partiklu rôznymi boostrami, arómami a posilovačmi. Ja si myslím, že je to zbytočné a iba tým zabijeme prirodzenú sladkú chuť a vôňu typickú pre partikel.
Partikel je výborná návnada ale aj nástraha. Ja chytám prevažne na kukuricu a sem tam na tigrí orech. Kukuricu nastražujem obyčajne na vlas buď samostatne 2-4 zrniečka alebo kukuricu kombinujem s nejakým vzplývavým doplnkom. Buď nejaká plávajúca pena alebo umelá plávajúca napodobenina kukurice. Takýto kukuricový panáčik nad kobercom z partikla sklame len málokedy. Jednoduché a účinné.
Niekedy nastražujem na miesto prevnadené partiklom popky. Je to tiež veľmi účinné. Je len na vás čomu dáte prednosť a svoj spôsob si už musí vychytať každý sám.
Ak máte na lov málo času alebo ak nechcete do vody „vyhadzovať“ veľa penazí v podobe drahých boilies tak určite skúste túto lacnú alternatívu.
Průměrná známka: 1,40
Komentář ke článku
Je to už nejaký týždeň čo som nadobro opustil túto krajinu a vrátil som sa spať na Slovensko no pred odchodom som stihol vypadnúť na tri dni k vode. Keďže som slušne vychovaný nemohol som odísť bez rozlúčenia. Aspoň takto som to obhajoval doma pred priateľkou. Každopádne ma už pozná a vedela že pôjdem tak či tak takže nenamietala nič a ja som začal baliť. Naplánoval som si to tak, že sa vyberiem k vode až v pondelok ráno keď tam bude kľud a budem tam tri dni.
V pondelok ráno už stojím na brehu jazera a rozhodujem sa kam sa posadím. Mal som vyhliadnuté jedno miesto ktoré býva dosť úspešné. Pravda pokiaľ na ten breh fúka vietor. Čo ale nebol tento prípad. Doma pred odchodom som to ešte kontroloval na internete aké bude počasie a aký bude vietor. No po príchode k vode som sa ocitol v realite a fúkalo mi pekne do chrbta. Dilema. Rozhodol som sa to risknúť a sadol som si tam s tým, že vietor sa otočí a pekne krásne mi sem prifúka ryby a ja si zalovím ako pán. Teraz už viem, že to bola chyba. Pekne som si rozkŕmil dva miesta medzi vodnými trávami jedno s pekným koberčekom z partiklu nad ktorým som skúšal chytať s popkou. Na druhom som chytal s boilies na dno a prihodil som len zopár guličiek. Keď som to mal takto pekne nachytané predniesol som modlitbu k sv. Peťovi nech pošle nejakého kapra. Samozrejme do večera sa vietor nezmenil a po rybách v mojom okolí nebolo ani pamiatky no stále som sa utvrdzoval, že vietor sa zmení a bude dobre. S tým som večer aj zaspával. V noci ma zobudil záber ale hneď po záseku som vedel, že to kapor nebude. Krásny pleskáč. Super vravím si ryba je tu zachvíľu dôjdu aj kapre. Celú noc mi lozil kolo prútov a bivaku potkan veľký asi ako stredné prasa. Och ako ja neznášam potkany. Hermeticky som uzavrel bivak a nejako sa mi podarilo zapsať. Ráno ma zobudil až dážď, ktorý bubnoval na bivak. Skontroloval som prúty, boli tam, nedotknuté. Vietor sa samozrejme neotočil a vôbec mi nechcel pomôcť. Začal som uvažovať, že sa presťahujem do inej časti jazera. Keď už pre nič iné aspoň kôli tomu patkaňovi prašivému. Samozrejme, že celý deň pršalo a to mi dosť komplikovalo sťahovanie. Z ničoho nič sa pri mne objavil Jurgen. Je to jeden z chalanov z miestnej organizácie, ktorí sa starajú o toto jazero a s ktorým som sa spoznal na predošlej vychádzke. Len ma utvrdil v tom čo som si už dávno myslel. „ Sedíš dosť na prd.“ (Samozrejme trochu som to učesal kôli publikácii). Chvíľu sme pokecali a pobral sa po svojom. Bol som rozhodnutý, že sa presťahujem. Zavolal som domov Veronike aby mi pozrela počasie a kedy bude nejaké okno, cez ktoré by som mohol uskutočniť presun na nové miesto. Skvelé, popoludní budem mať asi hodinu čas na presun. Za hodinu všetko pobaliť a presunuť cca kilometer na nový flek to je dobrá makačka. Prestalo pršať a ja som začal baliť veci a skladať ich na vozík. Všetko pekne naukladané a zahájil som presun. Nejako mi to nešlo, nejako som zoslabol či čo... No pekne, pozriem na koleso a dobre že ma netrafil šľak. Defekt ako víno. Koleso spustené. Pár nadávok aby som si uľavil a začal som vymýšľať čo ďalej. Nakoniec som sa logicky rozhodol pre presun s vozíkom naloženým plnou poľnou a defektom. Kto to už niekedy skúšal tak vie čo je to za úmornu drinu. Po asi 300 metroch zo mňa tiekol pot prúdom. A to som nebol ani v polovici cesty. Samozrejme, že do toho všetkého začalo opäť pršať aby som to nemal tak sťažené. Navliekol som si na seba pršiplášť a vozík som prikryl podlážkou z bivaku. V pršiplášti som sa potil ešte o trolilinku viac. Ako tak som sa dovliekol na kraj náveternej strany aby to bolo ešte úplne ideálne musel by som ísť ešte aspoň 500-600 metrov ale na to som fakt nemal náladu ani síl. Na novom fleku všetko pekne odznova pripraviť, naviazať, postaviť, nahodiť, zakŕmiť a čakať. Keď som už mal hotovo tak som padol na lehátko celkom domordovaný. Spravil som si rýchlu večeru a kávu. Začal som čítať knihu a ani neviem ako zaspal som. V noci som sa zobudil na nejaký odporný piskľavý zvuk a hodnú chvíľu mi trvalo kým som pochopil, že to piští môj príposluch. Cítil som sa ako by ma niekto pleskol po hlave lopatou a chvíľu mi trvalo kým som sa vypotácal k prútom. Ale bol som tam a držal som v ruke prút aj s prvým kaprím bojovníkom. Súboj nebol dlhý a o chvíľku sa mi prevaľoval v podberáku prvý lisáčik odhadom okolo 3 kíl. Krásna zdravá rybka mi spravila radosť. Už len pre to, že sa mi vyplatili všetky tie patálie s presunom. Rýchlo som ho pustil späť, nahodil, dokŕmil a pobral sa spať. Nebudem to dlho naťahovať a poviem, že do rána som zdolal ešte ďalších štyroch kapríkov v rovnakej váhovej kategórii. Potešilo ma, že všetky ryby boli krásne, zdravé a očividne sa im tu dobre darí.
Neprišiel sa so mnou rozlúčiť žiaden miestny pán vody ale to mi nakoniec vôbec nevadilo, pretože som prežil tri krásne dni v prírode a na mieste, ktoré najviac milujem - pri vode. Zbohom Holandsko a snáď niekedy dovidenia.
Stano
Průměrná známka: 3,00
Komentář ke článku
Pred troma rokmi som odišiel za prácou do zahraničia. Konečnou destináciou sa stala malá európska krajina Holandsko. Holandsko je krásna krajina so svojimi špecifickými turistickými lákadlami ktoré sú typické pre túto veternú zem. Veterné mlyny, tulipánové polia, skvelý syr a spleť kanálov križujúca celú krajinu. Samozrejme hneď ako som sa tam ako tak rozkukal začal som zisťovať potrebné informácie ako vybaviť povolenie pretože samozrejme som nechcel byť bez môjho koníčka tak dlhú dobu.
Táto krajina ponúka z hľadiska rybolovu naozaj všetko. Prídu si sem na svoje naozaj priaznivci všetkých rybolovných techník na všetkých typoch vôd. Rieky od tých najmenších potokov až po naozaj veľké rieky s lodnou dopravou a ich delty, v ktorých ak máte čln sa viete dostať naozaj do nedotknutej prírody kde sa dá nájsť skutočný raj. Spleť kanálov od tých zavlažovacích so šírkou viac ako jeden meter až po tie naozaj veľké ktoré spájajú lodné trasy a vo všetkých sú ryby. A tak isto aj stojaté vodné plochy, od maličkých rybníčkov až po obrovské jazerá s rozlohou rádovo stoviek hektárov. Na svoje si tu prídu aj zástancovia morského rybolovu.
Vybavenie povolenia je jednoduché a zaberie vám to len pár minút. Povolenie na lov rýb takzvaný VISPAS sa dá zakúpiť v každých lepších rybárskych potrebách alebo cez internet na stránke www.sportvisserijnederland.nl. Cena sa pohybuje cca 35 – 40 eur na rok podľa regiónu v ktorom si povolenie zakúpite. Toto povolenie vás oprávňuje loviť na všetkých riekach a kanáloch v Holandsku, na všetkých stojatých vodách, ktoré patria pod mesto v ktorom povolenie kupujete a takisto na vybrané revíri po celom Holandsku. K povoleniu dostanete aj knižku kde sú uvedené všetky revíry na ktoré vám patrí povolenie a takisto aj pravidlá lovu.
Smie sa chytať hodinu pred východom slnka a hodinu po západe slnka. Ak chcete chytať nonstop treba si dokúpiť nočné povolenie, ktoré stojí 10 eur na rok. Je to malá nálepka s hologramom, ktorá sa nalepí na zadnú stranu VISPAS-u, Povolené je chytať na ťažko, na plavák, feeder na dva prúty ale je možnosť dokúpiť si povolenie na tretí prút, ktoré stojí 25 eur na rok je to opäť nálepka s hologramom. Povolenie na nočný lov a na tretí prút sa dá kúpiť len cez internet na už vyššie spomínanej stránke. Suma sumárum cca 70-75 eur vás bude stáť ročné povolenie nonstop na tri prúty, čo si myslím že je stále dobrá cena.
Pri love dravých rýb je povolený len lov na prívlač alebo mušku. Lov na živú rybku je tam zakázaný.
Dávajte však pozor pretože nie na všetkých revíroch je povolené chytať v noci a takisto nie všade je povolené chytať na tri prúty. Všetky tieto obmedzenia nájdete už v spomínanej knižke so zoznamom revírov. Veľa revírov má svoje osobité obmedzenia napríklad môže byť povolený nočný lov ale bivaky sú zakázané. Alebo je povolený nočný lov ale na jednom mieste sa smie zotrvať len 3 dni a podobne. Preto odporúčam naštudovať si pravidlá lovu ešte pred tým ako vyrazíte k nejakej vode. Kontroly bývajú dosť časté a pokuty za porušenie bývajú pekne mastné.
Holanďania majú jednu veľmi podarenú aplikáciu na stránke www.visplanner.nl , kde zadáte číslo vášho VISPASU a názov mesta kde by ste chceli chytať a ukážu sa vám na mapke revíry. S červenou farbou sú vyznačené revíri kde neplatí vaše povolenie a modrou sú tie kde vám povolenie platí. Ak na ne kliknete tak sa vám ukážu všetky pravidlá, ktoré na konkrétnej vode platia.
Holanďania nemajú príliš v láske cudzincov s východnej Európy najmä kvôli Poliakom, ktorý im dosť rabujú vody. Ale ak im ukážete že máte veľký podberák podložku pod ryby a že nerobíte pri vode bordel tak si s vami veľmi radi pokecajú a ak im ponúknete kávu alebo dobré slovenské pivko určite vám dajú aj nejakú dobrú radu.
Táto krajina má určite veľký potenciál a osobne si myslím, že v budúcnosti bude rovnako obľúbenou kaprárskou destináciou ako dnes napríklad Francúzsko. Pretože krásna príroda, vody a v neposlednom rade ryby v nich určite stoja za návštevu tejto rovinatej veternej krajiny a možno tí , ktorí teraz rozmýšľajú o nejakom zahraničnom dobrodrúžstve sa vydajú práve tam.
Majte sa dobre Stano
Průměrná známka: 1,50
Komentář ke článku
Ahoj priatelia, dlhšiu dobu som na tento blog nič neprispel, čo by som rád teraz zmenil. Niektorí možno viete aj z minulých príspevkov, že už dlhšiu dobu žijem v Holandsku. V poslednej dobe som cítil, že to nie je ono nie je to to čo chcem. Nebavil ma tento život, do práce som chodil s odporom a aj mentalita tunajších ľudí ma utvrdzovala v tom, že je na čase niečo zmeniť. Rozhodli sme sa s priateľkou, že dáme v práci výpoveď a vrátime sa naspäť na Slovensko. Na ryby som mal dosť času aj keď len na krátke výpravy, ale o to viac som si to užíval. Zrazu ako by zo mňa spadla nejaká ťarcha a možno aj moje psychické rozpoloženie sa odzrkadlilo na mojich lovoch. S čistou mysľou a bez nejakých podvedomých myšlienok na prácu. Priateľke som sa zdôveril, že ešte by som chcel dostať do podberáka jednu rybu, na ktorú by som dlho spomínal a na ktorú by som si hneď spomenul keď sa spomenie Holandsko.
Zameral som sa na jeden maličký revír , ktorý som tu už spomínal. Mám ho asi 3 minúty chôdze od môjho domu. Od domácich som počul, že naj ryby sú tu okolo 12-13 kilogramov a je ich len zopár. Od iného som zas počul, že sú tu len ryby do 10 kg. Uvidíme povedal som si. Chodil som na ryby každý druhý deň po práci na 3-4 hodiny. Nešlo to tak ako by som si predstavoval. Ryby boli aktívne a bolo vidieť, že sa chystajú do trenia. No záber som nevedel spraviť. Nevedel som čo vymyslieť. Pozoroval som rybárov, ktorý tam chodili loviť a všimol som si, že všetci chytajú rovnakým spôsobom. Všetci chytali na boilies na dno alebo panáčika, k montáži nastrieľali 10-15 guličiek a čakali. Všetci ako cez kopirák. Napadlo ma, že to skúsim úplne inak. Doma som si prichystal partikel kukuricu a pšenicu a k tomu malé peletky 2-6 mm . Plán bol jednoduchý. Nakŕmiť pekný koberček s partiklu a na ňom chytať s popkou. Miesto som mal vyhliadnuté dopredu malý kútik, ktorý bol dosť zarastený jak na brehu tak aj vo vode leknami. Videl som tam ryby už pred tým ale nikdy som tam nechytal. Na jeden pondelok vyšiel štátny sviatok čiže som mohol vyraziť skoro ráno. O miesto som sa nebál pretože som tam nikdy nikoho nevidel sedieť. Nakŕmil som miesto v tesnej blízkosti lekien a tam som pekne zhupol 16 mm ananásovu popku. Ryby boli aktívne skákali po celom rybníku. Bolo vidno ako plávajú pod leknami. Dokonca aj rýpali na mojom mieste, ale záberu som sa nedočkal. Už som bol zúfaly. Dokonca som skúsil aj kukuricu ale výsledok bol rovnaký (kulové). Miesto som stále po troške prikrmoval. Zmenil som popku za 12 mm bielu popku irisch cream a položil som ju len pol metra od brehu. Do 10 minút prišiel prvý záber. Súboj to bol veru parádny medzi leknami sme sa preťahovali hodnú chvíľu. Adrenalín vysoko. Vedel som, že je to slušná ryba. Ale keď sa predomnou prvý krát vynorila tá obrovská gebuľa skoro som sa posral. Trochu som znervóznel, ale keď som videl, že háčik č. 8 sedí tam kde má bol som OK. Neviem ako dlho to trvalo ale súboj si budem dlho pmätať.Nakoniec som ho zdarne podobral. Radosť bola veľká a ešte väčšia keď som nahliadol do podberáka. Šupináč jak hovado. Starý veterán s abnormálne veľkou držkou v evidentne dobrej kondícii.
Bol som šťastný, že sa mi konečne podarilo zdolať parádnu rybu a aj preto, že moja taktika vyšla na výbornú. A podarilo sa mi v priebehu pár týždňov takto nachytať ešte zopár krásnych kaprov. Určite na tohto kapra budem dlho spomínať, už len kôli tomu parádnemu súboju. A možno si spomeniem aj na inú parádnu rybu, pretože v čase keď dokončujem tento článok sa pripravujem na moje posledné holandské dobrodrúžstvo, ktoré bude trvať 4 dni a opäť sa vrátim na štrkovisko, kde mám ešte nejaké nevybavené účty z jari. Možno bude sv. Peter aj vodník štedrý a vy si o tom budete môcť prečítať.
Majte sa dobre
Stano
Průměrná známka: 1,00
Komentář ke článku
