Podľa plánu
Ahoj priatelia, dlhšiu dobu som na tento blog nič neprispel, čo by som rád teraz zmenil. Niektorí možno viete aj z minulých príspevkov, že už dlhšiu dobu žijem v Holandsku. V poslednej dobe som cítil, že to nie je ono nie je to to čo chcem. Nebavil ma tento život, do práce som chodil s odporom a aj mentalita tunajších ľudí ma utvrdzovala v tom, že je na čase niečo zmeniť. Rozhodli sme sa s priateľkou, že dáme v práci výpoveď a vrátime sa naspäť na Slovensko. Na ryby som mal dosť času aj keď len na krátke výpravy, ale o to viac som si to užíval. Zrazu ako by zo mňa spadla nejaká ťarcha a možno aj moje psychické rozpoloženie sa odzrkadlilo na mojich lovoch. S čistou mysľou a bez nejakých podvedomých myšlienok na prácu. Priateľke som sa zdôveril, že ešte by som chcel dostať do podberáka jednu rybu, na ktorú by som dlho spomínal a na ktorú by som si hneď spomenul keď sa spomenie Holandsko. Zameral som sa na jeden maličký revír , ktorý som tu už spomínal. Mám ho asi 3 minúty chôdze od môjho domu. Od domácich som počul, že naj ryby sú tu okolo 12-13 kilogramov a je ich len zopár. Od iného som zas počul, že sú tu len ryby do 10 kg. Uvidíme povedal som si. Chodil som na ryby každý druhý deň po práci na 3-4 hodiny. Nešlo to tak ako by som si predstavoval. Ryby boli aktívne a bolo vidieť, že sa chystajú do trenia. No záber som nevedel spraviť. Nevedel som čo vymyslieť. Pozoroval som rybárov, ktorý tam chodili loviť a všimol som si, že všetci chytajú rovnakým spôsobom. Všetci chytali na boilies na dno alebo panáčika, k montáži nastrieľali 10-15 guličiek a čakali. Všetci ako cez kopirák. Napadlo ma, že to skúsim úplne inak. Doma som si prichystal partikel kukuricu a pšenicu a k tomu malé peletky 2-6 mm . Plán bol jednoduchý. Nakŕmiť pekný koberček s partiklu a na ňom chytať s popkou. Miesto som mal vyhliadnuté dopredu malý kútik, ktorý bol dosť zarastený jak na brehu tak aj vo vode leknami. Videl som tam ryby už pred tým ale nikdy som tam nechytal. Na jeden pondelok vyšiel štátny sviatok čiže som mohol vyraziť skoro ráno. O miesto som sa nebál pretože som tam nikdy nikoho nevidel sedieť. Nakŕmil som miesto v tesnej blízkosti lekien a tam som pekne zhupol 16 mm ananásovu popku. Ryby boli aktívne skákali po celom rybníku. Bolo vidno ako plávajú pod leknami. Dokonca aj rýpali na mojom mieste, ale záberu som sa nedočkal. Už som bol zúfaly. Dokonca som skúsil aj kukuricu ale výsledok bol rovnaký (kulové). Miesto som stále po troške prikrmoval. Zmenil som popku za 12 mm bielu popku irisch cream a položil som ju len pol metra od brehu. Do 10 minút prišiel prvý záber. Súboj to bol veru parádny medzi leknami sme sa preťahovali hodnú chvíľu. Adrenalín vysoko. Vedel som, že je to slušná ryba. Ale keď sa predomnou prvý krát vynorila tá obrovská gebuľa skoro som sa posral. Trochu som znervóznel, ale keď som videl, že háčik č. 8 sedí tam kde má bol som OK. Neviem ako dlho to trvalo ale súboj si budem dlho pmätať.Nakoniec som ho zdarne podobral. Radosť bola veľká a ešte väčšia keď som nahliadol do podberáka. Šupináč jak hovado. Starý veterán s abnormálne veľkou držkou v evidentne dobrej kondícii. Bol som šťastný, že sa mi konečne podarilo zdolať parádnu rybu a aj preto, že moja taktika vyšla na výbornú. A podarilo sa mi v priebehu pár týždňov takto nachytať ešte zopár krásnych kaprov. Určite na tohto kapra budem dlho spomínať, už len kôli tomu parádnemu súboju. A možno si spomeniem aj na inú parádnu rybu, pretože v čase keď dokončujem tento článok sa pripravujem na moje posledné holandské dobrodrúžstvo, ktoré bude trvať 4 dni a opäť sa vrátim na štrkovisko, kde mám ešte nejaké nevybavené účty z jari. Možno bude sv. Peter aj vodník štedrý a vy si o tom budete môcť prečítať. Majte sa dobre Stano
