Komentář ke článku (2)

Je to už nejaký týždeň čo som nadobro opustil túto krajinu a vrátil som sa spať na Slovensko no pred odchodom som stihol vypadnúť na tri dni k vode. Keďže som slušne vychovaný nemohol som odísť bez rozlúčenia. Aspoň takto som to obhajoval doma pred priateľkou. Každopádne ma už pozná a vedela že pôjdem tak či tak takže nenamietala nič a ja som začal baliť. Naplánoval som si to tak, že sa vyberiem k vode až v pondelok ráno keď tam bude kľud a budem tam tri dni. V pondelok ráno už stojím na brehu jazera a rozhodujem sa kam sa posadím. Mal som vyhliadnuté jedno miesto ktoré býva dosť úspešné. Pravda pokiaľ na ten breh fúka vietor. Čo ale nebol tento prípad. Doma pred odchodom som to ešte kontroloval na internete aké bude počasie a aký bude vietor. No po príchode k vode som sa ocitol v realite a fúkalo mi pekne do chrbta. Dilema. Rozhodol som sa to risknúť a sadol som si tam s tým, že vietor sa otočí a pekne krásne mi sem prifúka ryby a ja si zalovím ako pán. Teraz už viem, že to bola chyba. Pekne som si rozkŕmil dva miesta medzi vodnými trávami jedno s pekným koberčekom z partiklu nad ktorým som skúšal chytať s popkou. Na druhom som chytal s boilies na dno a prihodil som len zopár guličiek. Keď som to mal takto pekne nachytané predniesol som modlitbu k sv. Peťovi nech pošle nejakého kapra. Samozrejme do večera sa vietor nezmenil a po rybách v mojom okolí nebolo ani pamiatky no stále som sa utvrdzoval, že vietor sa zmení a bude dobre. S tým som večer aj zaspával. V noci ma zobudil záber ale hneď po záseku som vedel, že to kapor nebude. Krásny pleskáč. Super vravím si ryba je tu zachvíľu dôjdu aj kapre. Celú noc mi lozil kolo prútov a bivaku potkan veľký asi ako stredné prasa. Och ako ja neznášam potkany. Hermeticky som uzavrel bivak a nejako sa mi podarilo zapsať. Ráno ma zobudil až dážď, ktorý bubnoval na bivak. Skontroloval som prúty, boli tam, nedotknuté. Vietor sa samozrejme neotočil a vôbec mi nechcel pomôcť. Začal som uvažovať, že sa presťahujem do inej časti jazera. Keď už pre nič iné aspoň kôli tomu patkaňovi prašivému. Samozrejme, že celý deň pršalo a to mi dosť komplikovalo sťahovanie. Z ničoho nič sa pri mne objavil Jurgen. Je to jeden z chalanov z miestnej organizácie, ktorí sa starajú o toto jazero a s ktorým som sa spoznal na predošlej vychádzke. Len ma utvrdil v tom čo som si už dávno myslel. „ Sedíš dosť na prd.“ (Samozrejme trochu som to učesal kôli publikácii). Chvíľu sme pokecali a pobral sa po svojom. Bol som rozhodnutý, že sa presťahujem. Zavolal som domov Veronike aby mi pozrela počasie a kedy bude nejaké okno, cez ktoré by som mohol uskutočniť presun na nové miesto. Skvelé, popoludní budem mať asi hodinu čas na presun. Za hodinu všetko pobaliť a presunuť cca kilometer na nový flek to je dobrá makačka. Prestalo pršať a ja som začal baliť veci a skladať ich na vozík. Všetko pekne naukladané a zahájil som presun. Nejako mi to nešlo, nejako som zoslabol či čo... No pekne, pozriem na koleso a dobre že ma netrafil šľak. Defekt ako víno. Koleso spustené. Pár nadávok aby som si uľavil a začal som vymýšľať čo ďalej. Nakoniec som sa logicky rozhodol pre presun s vozíkom naloženým plnou poľnou a defektom. Kto to už niekedy skúšal tak vie čo je to za úmornu drinu. Po asi 300 metroch zo mňa tiekol pot prúdom. A to som nebol ani v polovici cesty. Samozrejme, že do toho všetkého začalo opäť pršať aby som to nemal tak sťažené. Navliekol som si na seba pršiplášť a vozík som prikryl podlážkou z bivaku. V pršiplášti som sa potil ešte o trolilinku viac. Ako tak som sa dovliekol na kraj náveternej strany aby to bolo ešte úplne ideálne musel by som ísť ešte aspoň 500-600 metrov ale na to som fakt nemal náladu ani síl. Na novom fleku všetko pekne odznova pripraviť, naviazať, postaviť, nahodiť, zakŕmiť a čakať. Keď som už mal hotovo tak som padol na lehátko celkom domordovaný. Spravil som si rýchlu večeru a kávu. Začal som čítať knihu a ani neviem ako zaspal som. V noci som sa zobudil na nejaký odporný piskľavý zvuk a hodnú chvíľu mi trvalo kým som pochopil, že to piští môj príposluch. Cítil som sa ako by ma niekto pleskol po hlave lopatou a chvíľu mi trvalo kým som sa vypotácal k prútom. Ale bol som tam a držal som v ruke prút aj s prvým kaprím bojovníkom. Súboj nebol dlhý a o chvíľku sa mi prevaľoval v podberáku prvý lisáčik odhadom okolo 3 kíl. Krásna zdravá rybka mi spravila radosť. Už len pre to, že sa mi vyplatili všetky tie patálie s presunom. Rýchlo som ho pustil späť, nahodil, dokŕmil a pobral sa spať. Nebudem to dlho naťahovať a poviem, že do rána som zdolal ešte ďalších štyroch kapríkov v rovnakej váhovej kategórii. Potešilo ma, že všetky ryby boli krásne, zdravé a očividne sa im tu dobre darí. Neprišiel sa so mnou rozlúčiť žiaden miestny pán vody ale to mi nakoniec vôbec nevadilo, pretože som prežil tri krásne dni v prírode a na mieste, ktoré najviac milujem - pri vode. Zbohom Holandsko a snáď niekedy dovidenia. Stano

Komentář ke článku (2)

Ahoj priatelia, dlhšiu dobu som na tento blog nič neprispel, čo by som rád teraz zmenil. Niektorí možno viete aj z minulých príspevkov, že už dlhšiu dobu žijem v Holandsku. V poslednej dobe som cítil, že to nie je ono nie je to to čo chcem. Nebavil ma tento život, do práce som chodil s odporom a aj mentalita tunajších ľudí ma utvrdzovala v tom, že je na čase niečo zmeniť. Rozhodli sme sa s priateľkou, že dáme v práci výpoveď a vrátime sa naspäť na Slovensko. Na ryby som mal dosť času aj keď len na krátke výpravy, ale o to viac som si to užíval. Zrazu ako by zo mňa spadla nejaká ťarcha a možno aj moje psychické rozpoloženie sa odzrkadlilo na mojich lovoch. S čistou mysľou a bez nejakých podvedomých myšlienok na prácu. Priateľke som sa zdôveril, že ešte by som chcel dostať do podberáka jednu rybu, na ktorú by som dlho spomínal a na ktorú by som si hneď spomenul keď sa spomenie Holandsko. Zameral som sa na jeden maličký revír , ktorý som tu už spomínal. Mám ho asi 3 minúty chôdze od môjho domu. Od domácich som počul, že naj ryby sú tu okolo 12-13 kilogramov a je ich len zopár. Od iného som zas počul, že sú tu len ryby do 10 kg. Uvidíme povedal som si. Chodil som na ryby každý druhý deň po práci na 3-4 hodiny. Nešlo to tak ako by som si predstavoval. Ryby boli aktívne a bolo vidieť, že sa chystajú do trenia. No záber som nevedel spraviť. Nevedel som čo vymyslieť. Pozoroval som rybárov, ktorý tam chodili loviť a všimol som si, že všetci chytajú rovnakým spôsobom. Všetci chytali na boilies na dno alebo panáčika, k montáži nastrieľali 10-15 guličiek a čakali. Všetci ako cez kopirák. Napadlo ma, že to skúsim úplne inak. Doma som si prichystal partikel kukuricu a pšenicu a k tomu malé peletky 2-6 mm . Plán bol jednoduchý. Nakŕmiť pekný koberček s partiklu a na ňom chytať s popkou. Miesto som mal vyhliadnuté dopredu malý kútik, ktorý bol dosť zarastený jak na brehu tak aj vo vode leknami. Videl som tam ryby už pred tým ale nikdy som tam nechytal. Na jeden pondelok vyšiel štátny sviatok čiže som mohol vyraziť skoro ráno. O miesto som sa nebál pretože som tam nikdy nikoho nevidel sedieť. Nakŕmil som miesto v tesnej blízkosti lekien a tam som pekne zhupol 16 mm ananásovu popku. Ryby boli aktívne skákali po celom rybníku. Bolo vidno ako plávajú pod leknami. Dokonca aj rýpali na mojom mieste, ale záberu som sa nedočkal. Už som bol zúfaly. Dokonca som skúsil aj kukuricu ale výsledok bol rovnaký (kulové). Miesto som stále po troške prikrmoval. Zmenil som popku za 12 mm bielu popku irisch cream a položil som ju len pol metra od brehu. Do 10 minút prišiel prvý záber. Súboj to bol veru parádny medzi leknami sme sa preťahovali hodnú chvíľu. Adrenalín vysoko. Vedel som, že je to slušná ryba. Ale keď sa predomnou prvý krát vynorila tá obrovská gebuľa skoro som sa posral. Trochu som znervóznel, ale keď som videl, že háčik č. 8 sedí tam kde má bol som OK. Neviem ako dlho to trvalo ale súboj si budem dlho pmätať.Nakoniec som ho zdarne podobral. Radosť bola veľká a ešte väčšia keď som nahliadol do podberáka. Šupináč jak hovado. Starý veterán s abnormálne veľkou držkou v evidentne dobrej kondícii. Bol som šťastný, že sa mi konečne podarilo zdolať parádnu rybu a aj preto, že moja taktika vyšla na výbornú. A podarilo sa mi v priebehu pár týždňov takto nachytať ešte zopár krásnych kaprov. Určite na tohto kapra budem dlho spomínať, už len kôli tomu parádnemu súboju. A možno si spomeniem aj na inú parádnu rybu, pretože v čase keď dokončujem tento článok sa pripravujem na moje posledné holandské dobrodrúžstvo, ktoré bude trvať 4 dni a opäť sa vrátim na štrkovisko, kde mám ešte nejaké nevybavené účty z jari. Možno bude sv. Peter aj vodník štedrý a vy si o tom budete môcť prečítať. Majte sa dobre Stano

Komentář ke článku (2)

Zdravým všetkých kaprárov a kaprárky, sľúbil som Vám online prenos z mojej prvej dlhšej tohtoročnej výpravy. Žiaľ technika ma nepodržala a nevedel som sem zavesiť cez telefón žiaden príspevok. Neviem, či bol slabý signál alebo bol problém v niečom inom. Každopádne verím, že mi to odpustíte a na oplátku Vám prinášam stručný report. Kvôli počiatočným problémom s ranným vstávaním sme sa dostali k vode až okolo obeda. Privítalo nás krásne slnečné počasie. Voda bola priezračná, ale nevideli sme žiadnu rybiu aktivitu na hladine. Rozhodli sme sa loviť z miesta kde sme mohli nahadzovať ako na plytké miesta hneď za trstinou tak aj na hlboké partie až do 10 metrov. Týždeň pred naším príchodom bolo chladné a upršané počasie ale teraz bolo teplo a ja som veril, že slnko vytiahne nejaké ryby do plytčín. S markerom som si našiel dva miesta. Jedno bolo na plytčine kde sa hĺbka pohybovala okolo metra a druhé miesto som si vybral na hrane kde sa hĺbka lámala z 3 a pol metra na 6. Na plytčinu som raketou nakŕmil mix peliet a partiklu. Chcel som tu chytať na peknom koberčeku s popkou aby som videl aká bude rybia aktivita a či sa tu vôbec nejaká ryba nachádza. Hlbšie miesto som kŕmil len boilies 3- 4 hrste som nahádzal na miesto pomocou kobry. Nad montážami som nešpekuloval viem, čo funguje a tak nestrácam čas a nabíjam moje osvedčené. Prúty sú na mieste, čakáme. S dobrým parťákom čas letí. Nevideli sme sa skoro rok a tak si máme čo povedať. A aj keď sme do večera bez záberu dobrá nálada nás neopúšťa. Nedlho po západe slnka mám záber. Naťahujem boty a bežím k prútom. Swinger len poskakuje hore dole. Myslím si, že asi pleskáč. (je ich tam veľa) zásek sedí a ja cítim ťažkú váhu. V prvej chvíli myslím, že niekde vysím. Z omylu ma vyvracia pomaly sa otáčajúca cievka. Adrenalín mám vysoký nevnímam ani zimu. Užívam si fakt silnú rybu na prúte. Lenže ryba mi padá. Vzrušenie nahrádza pocit frustrácie a sklamania a ten zasa spŕška vulgarizmov. Veľa rýb nestrácam a o to viac ma mrzí, že som prišiel práve o túto. Vyzerala dobre. Nechápavo pozerám, kde sa stala chyba. Háčik je ostrý všetko je ok. Nechápem. Asi to zobrala veľmi jemne a jednoducho sa vyrezala. Hore hlavu ideme ďalej. Prehadzujem prút a idem si ľahnúť. Spacák mi zahrieva termofor. Cez chladné noci je to veľmi dobrá pomôcka. Dlho neviem zaspať. Myslím na stratenú rybu. Viem, že na záber sa tu čaká dlho a toto mohol byť prvý ale aj posledný. Nakoniec predsa len zaspím ale nie na dlho. Budí ma príposluch. Tentokrát prút z plytčiny. Po krátkom minisúboji vyberám pleskáča odhadom 2,5 kg. (keď som to vravel na druhý deň porybnému tak povedal, že to bol malý  ) do tretice ma nad ránom vyťahuje zo spacáka opäť prút z hlbšej vody. Tri pípnutia a nič. Čakám čo bude ale nakoniec sa vraciam do bivaku. Ráno sa budíme do riadnej kosy 2 stupne pod nulou. Prút z hĺbky sa mi nezdá a tak ho idem skontrolovať. No jasné zamotané. Asi zase pleskáče. Aj ztužený nadvezec dokázali zamotať. Prehadzujem trochu dokrmujem a čakám. Parťákova strana mlčí. Ráno mám ešte jeden záber z plytčiny ale zásek ide do prázdna a ja už fakt neviem kde je robím chyby. Do večera je to hluché a tak si krátime čas kávami a ja parodujem 15. minútového kuchára. Vraj by som to mal zavesiť na net, že určite zarobím. No neviem. Bohužiaľ ďalšia noc je úplne hluchá a nasledujúce ráno sa budíme do sychravého počasia. Konečne som spozoroval vyhodiť sa kapra na vode. Je to ďaleko, ale za posledné dva dni prvý, čo sme videli. Onedlho opäť ale je to ďaleko našich hádzacích schopností. Zanedlho sa prevalil kapor neďaleko môjho miesta na hlbšej vode. Bolo cítiť to napätie vo vzduchu. Čakal som, že sa to každú chvíľu rozbehne. Ale nič. Žiaľ čas nás tlačil a my sme museli pomaly začať baliť. Aj takéto bývajú cesty za kaprami. Nie vždy sme úspešný ale po celý čas vládla dobrá nálada a to je hlavné. Spakovať všetky tie „potrebné“ pakšamenty trvalo veľmi dlho. Vždy si vravím, že aspoň polovicu toho vyhádžem. Konečne pobalené, odchádzame. Doma dáme sprchu, obed a s kočkami sme vybehli na chvíľu do mesta. Po príchode domov si nás však veľmi neužili a so slovami vy nie ste normálni nás vyprevádzali, keď sme večer pobalili prúty a šli si nachvíľu skúsiť urbanfishing na miestne rybníčky, ktoré mám blízko domu. Slabou náplasťou mi bol šupináč okolo 7 kíl ktorého sa mi podarilo chytiť. Ale vylepšil mi náladu. Krásna zlatá tehlička z Holandska.

Komentář ke článku (0)

Konečne je po zime. Nemám ju rád. Slnko začína pomaly naberať volty a my si môžeme vonku aspoň trochu ohriať zadky. Keby mi niekto povedal, aby som si vybral jedno jediné obdobie v roku kedy by som mohol chytať kapre, tak by som bez váhania povedal, že jar. A prečo? Mám hneď niekoľko dôvodov. Prvým je, že mám rád prírodu na jar, keď začne zelenať tráva, stromy pučia proste keď to vonku začína žiť. Druhým je, že som meteosenzitívny človek, čiže keď začne svietiť slnko a vonku sa otepľuje začína sa ľahšie dýchať aj mne. A Tretím dôvodom je, že keď sa začne otepľovať voda začnú sa po revíry rozliezať aj kapre. Ich metabolizmus sa začína dostávať do zábehu a začnú si ládovať svoje brušinká, aby sa dostali do formy a boli nabití energiou, keď príde čas na kapriu lásku. Toto obdobie sa dá prirovnať k jeseni, keď ryby viac príjmajú potravu pred zimou aby si urobili energetické zásoby. Ale jeseň je sychravá a depresívna preto by som si vybral jar . Na jar hľadám kaprov na plytčinách tam sa voda prehreje prvá, tam začnú ako prvé rásť vodné rastliny a tam sa začnú najskôr objavovať patentky, slimáci, vodný bezstavovci a kadejaká iná háveď, ktorú šľukujú naši fúzkatí kamaráti na raňajky , obed, olovrant a na večeru a niekedy aj na neskorú druhú večeru. Toto sú top miesta ja to volám špajze. Tam treba chytať! Stačí si všímať kam sa najviac opiera slnko o vodnú hladinu a kde sú plytčiny. Toto málo vám na začiatok postačí pre zahájenie úspešného lovu. Dobrou voľbou návnady ale aj nástrahy je partikel a pelety ale po tohtoročných skúsenostiach už nebudem váhať používať aj hotové boilies. Toho roku prišla sem k nám jar celkom skoro a vonku sa oteplilo na 12-14 stupňov a niektoré noci boli tiež ozaj teplé. Jedno ráno keď som o piatej šiel do práce teplomer v aute mi ukazoval 9 stupňov! To bol pre mňa signál, že treba vyraziť. Priateľka mala ten týždeň poobedné smeny nechcelo sa mi sedieť doma samému tak som pár krát vybehol po práci na pár hodín k vode. Mini pelety, krmítková zmes, kukurica toto všetko som nahádzal do tašky, k tomu som pribalil nejaké obľúbené popy a boostre. Vzal som si aj jeden balík 15 mm boilies keby niečo. Vedel som kde treba chytať. Pás brehu lemuje trstina. Toto miesto je pekne v závetrí a slnko tam svieti väčšinu dňa. A presne tam som umiestňoval moje pasce. Na jeden prút šla malinká 12 mm popka k tomu pva punčocha naplnená minipeletami doladená boostrom. Malá voňavá bomba. Chvíľu som váhal čo dám na druhý prút. Najprv som pokukoval po kukurici ale nakoniec mi oči padli na balíček hotových boilies. Peach & black pepper do ešte chladnej vody ako stvorený. Orezal som jednu guličku a doplnil som ju plávajúcou kukuricou k tomu do pva nadrvené boilies. Pri sťahovaní jedného z prútov som si všimol že sa mi v záveske zachytil nejaký bodrel, keď som to dával dole všimol som si malú červenú patentku. BINGO! Tu je špazička. Za tri hodinky lovu som mal dva zábery na popku boli to malí násadoví kapríci. Na boilies len jeden prudký trh. To som pochopil až na konci lovu čo sa asi udialo. Montáž bola zamotaná a asi ju chcel nejaký kapor nasať, ale nesekol sa. To mám za to, že som spravil nádvezec z jemného monofilu.Nič to poučil som sa na ďalšej vychádze som nasadil môj obľúbený nádvezec zo stuženej šnúrky nič iné som nemenil. Rozhodol som sa, že toto miesto trochu zakŕmim boiliesom, nie vela len dve hrste a keby bol záber ešte pridám. Po hodinke prišla prvá jazda a ja som podobral opäť kapríka z rovnakej sorty. Do večera bolo ticho až keď som sa už chystal pobaliť zrazu sa mi rozbehol prút na ktorom bolo boilies. Paráda. Cítil som , že to bude trochu väčšia ryba ako doteraz. Pomaly som ju zdolával a užíval som si to. Ryba mi vošla do druhého prútu a ten mi začal pípať. No super vravím si dúfam, že ho teraz odpálim nakoniec sa mi ho podarilo dostať opäť na správnu stranu, ale druhý signalizátor pípal ďalej pozerám jak ťuko, že čo to? Rýchlo som ešte očkom prebehol po silóne či mi ho neťahá ryba. Prd makový mal som ďalší záber. Nechcel som tam šaškovať s dvoma prútmi a nechcel som hlavne stratiť tohto kapra, ktorého som ťahal. Vravím si nech ťahá. Nakoniec som kapra podobral, nechal som ho v podberáku vo vode a šiel som sa venovať druhému prútu. Do pekla (nepovedal som do pekla) vysím natvrdo. Kapor to zatiahol do tŕstia. Povolil som vlasec, či náhodou nevýjde sám. Nevyšiel, už tam ani nebol. Nakoniec sa mi podarilo vyslobodiť aspoň celú montáž. Aj to sa stáva. Nevadí. Na prvý double si musím ešte počkať. Pozerám do podberáku a teším sa z krásneho šupináča nie je to žiaden gigant ale komu to vadí keď je takýto nádherný. Krásne sfarbený s brutálnym kormidlom. Odhadujem ho okolo 5-6 kíl. Naokolo nikoho kto by ma cvakol a statív som jak naschvál nechal doma. No čo už. Len rýchlo ho cvaknem na podložke a ide spať do vody. Ešte som si namočil jednu nohu ale to mi nevadí. Hmm... teraz tam nabehli a ja už musím naozaj baliť. Chvíľu sa musím prehovárať ale nakoniec pomaly balím a idem domov. Ešte som bol pár krát vždy som mal aspoň jeden záber skóre medzi popup a potápavou guličkou bolo vyrovnané. Pri takýchto krátkych lovoch je alfou a omegou dobré miesto. To sa mi potvrdilo, keď som nahodil ďalej od trstiny na trochu hlbšiu vodu záberu som sa nedočkal. Kapre vedeli kde je potrava a inde sa nekŕmili. Vody sa otepľujú a je načase opustiť tieto malé rybníčky a skúsiť uloviť nejakú poriadnu kapriu maminu. Na začiatok apríla mám naplánovanú výpravu na jednu štátnu holandskú vodu (cca 100 hektárovú) a chcel by som vám sprostredkovať online prenos na tomto mojom blogu. Dúfam, že ma technika podrží a dobre sa zabavíme. Majte sa dobre a vyrazte na ryby.

Komentář ke článku (0)